Babia hora (1723 m.) je menej znamy slovensky vysokohorsky masiv. Malokoto zo vzdialenejsich oblasti sem zavita. Pritom ide o masiv, vyssi nez Velky fatransky Krivan. Je to najvyssi slovensky masiv hned po vsetkych Tatrach co mame. Aj mne bol dlho "od ruky", kedze sa nachadza na jednom z najsevernejsich miest Slovenska, dokonca severne este aj od Oravskej priehrady. Lezi priamo na polskej hranici.
Mnohokrat som Babiu horu videl z inych slovenskych pohori. Vyborne ju byva vidiet zasnezenu v zime a na jar z Tatier, Fatier a dalsich pohori. Velakrat som si vravel, ze raz tam musim ist. Ten den nastal pred necelymi dvoma tyzdnami. Vymakol som nadherne pocasie po predchadzajucich dazdoch, vdaka comu bola na letne obdobie vynikajuca viditelnost.
Charakter vyletu je pesi, pretoze velka vacsina trasy je na horskom bicykli nezjadzna. V lete ide o priemerne narocny celodenny vylet s celkovym vyskovym prevysenim okolo 1000 metrov. Trasa nam trvala asi 6 hodin, podla turist. znacenia je to nieco cez
7 hodin. V zimnych mesiacoch predpokladam vyssiu narocnost, doporucujem vyrazit okolo osmej rano, aby z toho nebola nahanacka so svetlom. Vody na vylet netreba brat privela, pretoze zhruba v polovici stupania sa nachadza
pramen a to iste plati aj o zostupe. V zimnej casti roka by som sa vsak na pramene nespoliehal, mozu byt pod snehom. Pred nepriaznou pocasia sa na vystupovej trase da ukryt v dvoch
pristreskoch, jednom na hornej hranici lesa a druhom v pasme kosodreviny. Pri tom spodnom je pramen.
Trasa vyletu je fialovou, track najdete v prilohe. Na mape Shocart je vidno, ako je znacenie TZT nepresne.
Odporucanym startovaciom aj koncovym miestom je
razcestie cervenej a modrej znacky pri
Hviezdoslavovej horarni, kam sa da dostat autom od Namestova smerom na Oravsku Polhoru. Za Namestovom miniete Zubrohlavu, prejdete cez Rabcu a medzi Rabcou a Oravskou Polhorou odbocite smerom ku horarni. Odbocka je vyrazne vyznacena. Cestou ku horarni je umiestneny zakaz vjazdu, pod nim je vsak povolenie pre navstevnikov horarne. Auto zaparkujte na krizovatke s
modrou znackou, po ktorej je to ku horarni slaba polhodinka. V priestoroch horarne sa nachadza stala expozicia Oravskeho muzea -
expozicia Hviezdoslavovej Hajnikovej zeny. Ako vsetky nase muzea a jaskyne, otvorena je 6 dni v tyzdni okrem pondelka.
Hviezdoslavova horaren. Vsetky fotky sa po kliknuti zvacsia.
Po prehliadnuti horarne pokracujte
zltou znackou. Trasa vedie
naucnym chodnikom, su tu tabule, ktore popisuju rastlinstvo, zivocisstvo a formovanie pohoria ustupom
ladovcov. Docital som, sa, ze hrubka ladovca v posl. dobe ladovej tu dosahovala az 300 metrov.
Naucne tabule. Fotky sa kliknutim zvacsia.
Spociatku mierne stupanie lesom sa postupne zostrmi, smreky sa zacnu postupne zmensovat. Zhruba za 2 hodiny od horarne les vystrieda kosodrevina. Tu zbadate uz aj zimne tycove znacenie. Je namieste, pretoze v zime tu byva aj 2 metre snehu. Babia hora pozna aj laviny a ma zial aj svoje obete. Oblast pokryva Horska sluzba.
Samotny vrchol je velmi zaujimavy, pretoze holny charakter masivu je len zo slovenskej strany. Na vrchole je pomerne skalnato. Zo severnej polskej strany je strma skala. Vrchol zaujal svojim
vyhladom. Nielenze sa prvykrat odkryla polska krajina s blizkymi obcami takmer celymi v lese, ale zvlast zaujal najma pohlad na slovensku stranu. Na Tatry a oravske pohoria som zrazu pozeral z opacnej strany, ako som bezne zvyknuty. Ponad Oravsku priehradu bolo vidno Vysoke, Zapadne, Nizke Tatry, Chocske vrchy, Kubinsku holu, nieco z Velkej Fatry a severnu cast Malej Fatry. A samozrejme blizky, tiez vysokohorsky (nad 1500 m.n.m.) masiv oravskej hory Pilsko.
Pohlad z vrcholu cez Oravsku priehradu, vlavo vzadu Zapadne Tatry
Na vrchole bola kopa ludi, takmer vsetci boli Poliaci, ktori sem vystupili z polskej strany. Stoji tu
pamatnik papeza Jana Pavla II, ktory v mladsich rokoch na Babiu horu viackrat vystupil. Pamatnik vznikol zo zbierky viacerych oravskych obci. Je tu i akysi kamenny vetrolam, ktory zo skal postavili turisti.
Pamatnik papezovi Janovi Pavlovi II. text lahsie precitate po kliknuti na fotku.
Najkrajsi na vylete bol
hreben z Babej hory smerom na Malu Babiu horu (1511 m.), kam sme pokracovali
cervenou znackou. Na tomto useku som si uvedomil, nakolko tento vylet predcil vsetky moje ocakavania. Cakal som mimoriadne rozlahly a pomerne fadny holny kopec tyku Kralova hola a prekvapilo ma skalnatejsie vysokohorske prostredie a zaujimavy hreben s vlastnym charakterom, ktory snad najviac pripominal strednu cast Nizkych Tatier. Hreben poskytuje krasne vyhlady vo vysokohorskom prostredi pasma kosodreviny. V slnecnom pocasi je radost nim ist.
Pohlad spat na Babiu horu z hrebena
Pohlad na Malu Babiu horu zo sedla pred nou
Pohlad spat na Babiu horu z Malej Babej hory. Vidno, ze s polskej strany je teren podstatne strmsi.
Zostup z Malej Babej hory je v lesnej casti pomerne strmy. Pocas klesania narazite na oznaceny neupraveny
pramen. Velmi opatrne je mozne nabrat z neho vodu. Pil som ju, chutila a neublizila mi. Casom trasa klesne na asfaltku a klesanie sa velmi zmierni. Doslapat treba cervenou znackou ku autu po odbocku k horarni.
